Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.208.171
Dobrý den,co mám dělat když chci jezdit na koni a nechtejí mi to rodiče dovolit.Co mám dělat??
Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.13.31
Poslechnout je
Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.206.137
Možná, když zamakáte na pravopisu ,budou vstřícnější.....
Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.224.33
Nezostáva ti nič iné ako sa snažiť rodičov presvedčiť, že to naozaj veľmi chceš. Mňa moji rodičia nikdy nepodporovali čo sa koní týka a dodnes mi je to ľúto napriek tomu, že som si vydobila svoje a dnes mám tri kone doma. Snaž sa rodičom vysvetliť, že ťa to naozaj baví, kupuj si jazdecké knihy, časopisy, na narodeniny, meniny, vianoce želaj veci s konskou tematikou a otravuj až im to nedocvakne, že ti na tom naozaj záleží
Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.20.54
Taky by šlo přivést si domů na narozeninovou oslavu pár největších exotů že školy a tvrdit, že to jsou nejlepší kamarádi. Potom by koně byli "menší zlo". Ale je to návod pro otrlé.
Ještě lepší je přemýšlet, proč to nechtějí dovolit- a ty důvody odbourat- zlepšit známky, sehnat si odvoz ke koním, sama si na jízdu vydělat nebo jezdit za výpomoc...
Neregistrovaný uživatel
XXX.XXX.112.75
Mě rodiče nikdy nepodporovali, nedostala jsem ani korunu na členské příspěvky, jízdné nebo přílbu a jinou povinnou výbavu. Bojovala jsem roky a roky než se mi vůbec povedlo dostat ke koním. Teď mám svého koně (na kterého jsem rovněž nikdy nedostala ani korunu - ani na pořízení, ani na provoz), a ač stále studuji a je to pro mě celkově hodně složité, jsem asi ráda, že se k tomu rodiče postavili tak jak se k tomu postavili. Alespoň si vážím toho co mám a co jsem dokázala, nikdo mi do ničeho nemůže kecat a neberu vše jako samozřejmost, na rozdíl od těch, které podporují rodiče a dopřejí jim první poslední. Každý kdo si musí vyšlapat svou vlastní cestu si pak výsledku váží víc než ten, kterému někdo cestičku vyšlape a odstraní všechny překážky.
Takže za mě: BOJOVAT, BOJOVAT A BOJOVAT, ale ne s rodiči. Bojovat za to co chci, ale udělat z toho svůj vlastní boj, najít si cestu a vážit si každého malého pokroku, kterého se mi podaří docílit.