Srbsko je štát s bohatou históriou. Nielen preto, že dlhé stáročia bolo v strategickej zóne dobyvačných národov. Okrem iného jej územia boli nárazníkovú zónu celého kontinentu. Z historických dávnych dôb je známe, že tam bola aj hranica Východorímskej a Západorímskej ríše. Byzancia, v tých časoch najmocnejšia veľmoc, spravovala tieto územia a šírila pravoslávne náboženstvo. Dodnes tam prevláda toto vyznanie obyvateľstva. Okrajovo aj iné.
Srbský národ bol počas stáročí vystavený neustálym príkoriam vojenských nájazdov a s tým spojených ľudských útrap a stratách na životoch. Hlavne pod útlakom islamských vojsk. Dobyvačné vojny boli vždy kruté a krvilačné. Osmanská ríša na konci vládnutia v 18. storočí tam mala celé dekády rokov vojnovú hranicu s monarchiou Rakúsko – Uhorska.
Možno si len v najhoršom predstaviť ako tam celé stáročia trpeli obyvatelia. Donedávna vieme o vojnových konfliktoch. Píšeme to hlavne preto, že týmto útrapám boli vystavené viaceré slovanské národy. Medzi nimi aj Slováci.
História je neoddeliteľnou súčasťou každého národa. Špeciálne to pripomíname preto, že sa týkala aj našich krajanov, žijúcich v kraji Vojvodina. Podľa územia sa táto oblasť delí na sedem regiónov. Najznámejší je Bački. Pozostáva z troch časti: Západobačský obvod / Sombor /, Severobačský obvod / Subotica / a Južnobačský obvod / Nový Sad /. Do pozornosti to dávame chovateľom, pre lepšiu informovanosť a ozrejmenie názvu holubov.
Južnobačský obvod nás však zaujíma najviac, so sídelným mestom Nový Sad. Nakoľko tam žije početná slovenská menšina. Z geografického hľadiska, približne vo vzdialenosti 25 km od tohto správneho centra, leží mesto Petrovec, s obcou Bačsky Petrovec. Obec má do sedemtisíc obyvateľov a je tvorená 70 % Slovákmi. Prečo to tak zdôrazňujeme.
Južnobačský letún, plemeno tamojších chovateľov má tam sídelné korene. Nuž kto má rád holuby, mal by vedieť viac o chove tohto výborného výškového plemena letúnov. Radosť pozerať na ich výkony. Kŕdeľ po vypustení nielenže sa dobre vie ukázať vo vzduchu, perfektným skupinovým letom trvajúcim i niekoľko hodín. Pritom majestátne, v pomalom tempe sa vznáša nad priestormi holubníka až dosiahne veľkých výšok. Kde ako roj bodiek na oblohe krúži a vzorne predvádza svoje letové schopnosti.
Juhobačský letún, tak ako iné plemená letúnov má pôvod vo vzdialených tureckých oblastiach ďalekého Orientu. Okrem výborného lietania má aj iné priority. Krásne formovaná hlava a malé telo sú jeho prednosťou. Chová sa vo výrazných farebných rázoch a fŕkaných varietách. Podľa vzhľadu je blízky príbuzný segedínskemu letúnovi. Od ktorého sa odlišuje len v malých detailoch. Má na rozdiel od svojho menovca kratší zobák a strmšie čelo. Chochlík je viac k temenu nasadený. Skúsený chovateľ ich však na prvý pohľad od seba vie rozpoznať.
Srbsko je krásna krajina a dovolenková destinácia. Kto by navštívil pri tejto príležitosti našich krajanov a má rád holuby, nemal by vynechať a vzhliadnuť týchto jedinečných letúnov.
Nechceme mystifikovať, ako hádanie z krištáľovej gule. Ruku na srdce, koľkí sa doteraz o tieto krajanské letúny zaujímali. Pravdepodobne nikto. Stará známosť. Chýba nám prirodzená spolupatričnosť a snaha spoznávať aj holuby nám tak blízkeho národa. Hlavne preto, že tradične slovanské plemená holubov nevieme náležito oceniť...a to by sa malo zmeniť.
Holubník pre letúny, typicky " južansky ", viac komorový. Nad strechov umierstnené výlety. Po privretí, umožňuje holubom vstup len do vnútra holubníka